Obchodovanie s ľuďmi či novodobé otroctvo...

... to sú pojmy, ktoré sa používajú v súvislosti s jedným z najneľudskejších konaní na svete, kde tovarom sa stávajú práve ľudia... Žiaľ, tieto pojmy ešte nepatria do histórie. Naopak, sú veľmi aktuálne aj dnes, aj keď v inej, pozmenenej podobe.

1. Čo je to obchodovanie s ľuďmi?

Obchodovanie s ľuďmi  je modernou verziou otroctva, tzv. novodobého otroctva. Čo to vlastne je?

Definícia obchodovania s ľuďmi vychádza z Palermského protokolu (Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.) Za Slovenskú republiku bol podpísaný v roku 2000 v Palerme.

  • Ide o závažný trestný čin, ktorý je v slovenskej legislatíve upravený v skutkovej podstate trestného činu obchodovania s ľuďmi v § 179 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov). Ide v zásade o akt podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, únosu, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia, na základe ktorého podvodná osoba zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.

Z hľadiska mechanizmu obchodovania s ľuďmi zahŕňa v sebe 3 vzájomne prepojené prvky:

  • konanie: verbovanie, preprava, odovzdanie, prechovávanie alebo prevzatie ľudí,
  • prostriedky: hrozba alebo použitie násilia, iné formy donucovania, únos, podvod, lesť, zneužitie právomoci, bezbrannosti alebo zraniteľného postavenia,
  • účel: prostitúcia alebo iná forma sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby vrátane núteného žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, , núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.

Zákon osobitne chráni deti (osoba mladšia ako 18 rokov). Vyššie uvedený § 179 upravuje aj obchodovanie s dieťaťom, pričom v takom prípade nie je potrebné preukazovať použitie prostriedkov a obchodovanie môže prebehnúť hoci aj so súhlasom dieťaťa.  
 
Za takýto trestný čin hrozí potrestanie odňatím slobody na 4 roky až 10 rokov. Ak však páchateľ obchodovaním spôsobil závažné následky, môže sa trest vyšplhať až na 25 rokov alebo doživotie.    

Toľko jazyk zákonov a právnych predpisov...
 

2. Novodobé otroctvo porušuje základné ľudské práva

Milióny ľudí sú aj v dnešnej dobe vystavené takým podmienkam zaobchádzania, ktoré sú v príkrom rozpore so základnými ľudskými právami. Sú predávaní a kupovaní ako tovar, nútení k prostitúcii, zotročovaní v práci a podrobení rôznym formám vykorisťovania.

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažný fenomén, ktorý zasahuje krajiny po celom svete. Boj proti tomuto fenoménu je neľahký aj vzhľadom na to, že sa neustále objavujú nové spôsoby jeho páchania. Podobne ako mnohé iné nelegálne činnosti, aj obchodovanie s ľuďmi organizujú najmä rozsiahle, hierarchicky štruktúrované zločinecké skupiny.
Obchodníci s ľuďmi prekračujú hranice suverénnych štátov vďaka najmodernejším technickým a komunikačným systémom, ale napomáha tomu aj oslabenie štátov spôsobené hospodárskymi či inými krízami.

Popri obchodovaní s drogami a nelegálnom obchode so zbraňami sa z obchodu s ľuďmi stal jeden z troch najvýnosnejších a zároveň aj najrýchlejšie sa rozvíjajúcich druhov organizovanej trestnej činnosti.

Úrad pre drogy a kriminalitu Organizácie spojených národov (UNODC - United Nations Office for Drugs and Crime) v najnovšej Globálnej správe o obchodovaní s ľuďmi z roku 2014 uvádza prehľad vzorcov obchodovania s ľuďmi na globálnej, regionálnej a národnej úrovni. Uvedená správa pokrýva obdobie rokov 2010 – 2012, kedy boli v 124 krajinách sveta zo 128 sledovaných krajín identifikované obete obchodovania s ľuďmi pochádzajúce zo 153 krajín sveta. Prevažná väčšina obetí bola ženského pohlavia, hoci pomer obchodovaných mužov sa neustále zvyšuje. Ženy a dievčatá nie sú obchodované len za účelom sexuálneho vykorisťovania, ale aj na nútenú prácu a iné účely. Alarmujúce je, že deti tvoria až takmer tretinu všetkých obchodovaných osôb.

Stále prevažuje obchodovanie za účelom sexuálneho vykorisťovania (53 % prípadov), ale v posledných rokoch sa konštantne zvyšuje podiel nútenej práce (40 % prípadov). Správa konštatuje, že v mnohých krajinách bola len nedávno prijatá legislatíva kriminalizujúca obchodovanie s ľuďmi, pričom situácia v trestnoprávnom poňatí obchodovania s ľuďmi zostáva celosvetovo na slabej úrovni a nezlepšila sa. Definícia obchodovania s ľuďmi nie je v legislatívach jednotlivých krajín jednotná a taktiež sa veľmi odlišujú možnosti na identifikáciu páchateľa a obetí. Správa tiež uvádza, že organizovaný zločin zohráva pri obchodovaní s ľuďmi kľúčovú úlohu a venuje priestor analytickému hodnoteniu, ako organizované skupiny operujú.  Vo všeobecnosti sa odhaduje, že počty odhalených prípadov nahlásených oficiálne jednotlivými krajinami tvoria len špičku ľadovca.
Okrem strachu obetí, často aj v dôsledku nedostatku dôkazov usvedčujúcich obchodníkov s ľuďmi k latencii tejto trestnej činnosti významne prispieva taktiež rozdielnosť v metodológii zberu údajov a dokonca rozdiely i v samotnej definícii obchodovania s ľuďmi v jednotlivých krajinách.

Je zrejmé, že bez masívnej reakcie orgánov činných v trestnom konaní zostane obchodovanie s ľuďmi pre páchateľov naďalej nízkorizikovou činnosťou s vysokými ziskami.

Ide pritom o vážne porušovanie ľudských práv – zneužívaním osôb na vlastné obohacovanie proti ich vôli s využívaním rôznych mechanizmov a praktík narúšajúcich integritu obetí. Nezriedka sú obete obchodovania s ľuďmi týmito následkami poznačené na celý život!
 
Jedným z najpoužívanejších zdrojov informácií je každoročná správa americkej vlády o obchodovaní s ľuďmi (Trafficking in Persons Report).
 

3. Obchodovanie s ľuďmi na Slovensku

O tom, že obchodovanie s ľuďmi či novodobé otroctvo sa nevyhýba ani občanom Slovenska, svedčí aj tento prípad z roku 2014, ktorý sa objavil v našej dennej tlači.
 
Slovenská republika je považovaná prevažne za krajinu pôvodu, resp. za zdrojovú krajinu obetí, aj keď obchodovanie s ľuďmi na území Slovenskej republiky nemožno vylúčiť a štatistické údaje dokazujú existenciu obchodovania s ľuďmi už aj v rámci Slovenskej republiky.
 
A kto sú najčastejšími obeťami obchodovania s ľuďmi na Slovensku? Sú to prevažne ženy vo veku od 22 do 30 rokov pochádzajúce najviac z Košického kraja z prostredia obcí. Majú najmä základné vzdelanie a je potrebné uviesť, že pochádzajú zo slabých sociálnych pomerov, sú veľmi málo informovaní a motivovaní hlavne vidinou ľahkého zárobku. Najčastejšou plánovanou krajinou náboru je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Najviac obetí je obchodovaných za účelom sexuálneho vykorisťovania, núteného sobáša a nútenej práce. 

Viac o situácii v oblasti s obchodovaním s ľuďmi na Slovensku TU.
 

4. Obchodníci s ľuďmi – novodobí otrokári

Páchatelia – obchodníci s ľuďmi – pri svojej činnosti vždy zneužívajú zraniteľnosť svojich obetí (hmotná núdza, túžba po lepšom zárobku a pod.) alebo ich dôveru (blízky vzťah s obeťou a pod.) Nábor sa často vykonáva cez rôzne ponuky študijných či pracovných pobytov, ponúk na sobáš, predstieranie lásky či blízkeho vzťahu, a to nielen osobným kontaktom, ale aj prostredníctvom rôznych pracovný agentúr. Tým sa ohrozenou skupinou stáva prakticky aj širšia verejnosť.  

Obchodníci s ľuďmi sa orientujú najmä na nútenú prostitúciu žien a detí či pomocné práce v domácnosti (au-pair a iné), práce v poľnohospodárstve, legálnych aj ilegálnych továrňach, práce v oblasti služieb a stravovania, nútené sobáše, nútené žobranie na uliciach, ale aj nedobrovoľné odoberanie orgánov či nútená pouličná kriminalita, alebo nútená účasť na kriminálnych aktivitách (napr. drogových mafií).
 

5. Obete obchodovania s ľuďmi

Obeťou novodobého otroctva sa dnes môže stať prakticky každý. Najviac zraniteľnou skupinou sú však ľudia zo sociálne-ekonomicky znevýhodneného prostredia, a to na Slovensku najmä z oblastí s vysokou nezamestnanosťou.
Nadmerne zraniteľné sú najohrozenejšie skupiny obyvateľstva, predovšetkým osoby pochádzajúce zo sociálne vylúčeného prostredia poznačené dlhodobou nezamestnanosťou, ktoré sa stávajú obeťami aj obchodníkov pochádzajúcich z ich vlastnej komunity na základe rodinných či susedských vzťahov. Obeťami sa tak stávajú napríklad osoby žijúce pod hranicou chudoby, zadĺžené či zdravotne postihnuté osoby, ale aj mladí ľudia, ktorí opustili zariadenia ústavnej starostlivosti a nemajú prácu.
Ohrozenou skupinou sú však aj stredoškoláci a tí mladí ľudia, ktorí sa v snahe o dobre platenú brigádu či prácu v zahraničí spojenú s cestovaním a dobrodružstvom nechajú zlákať podvodnou ponukou obchodníkov s ľuďmi.
 

Informačné zdroje:
Aspekty nútenej práce v Slovenskej republike, MV SR, Bratislava 2012
Prof. JUDr. Vladimír Čečot, CSc., a kol.: Ochrana a pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi. Banská Bystrica 2014
Kolektív autorov: Ako sa nestať obeťou obchodovania s ľuďmi? Hľadáme riešenie. Inšitút kriminologických štúdií. Banská Bystrica 2014
Webová stránka MV SR: www.minv.sk